Gentlemanská debata o víne: Čo robiť, keď nevieš o víne veľa, ako viesť debatu o víne?

Víno je výnimočný nápoj, ktorý sprevádza ľudstvo už celé tisícročia. Pre niekoho je to pohladenie pre zmysly, pre iného životný štýl či dokonca umenie. Ak si však vo svete vína nováčik, nemusíš sa báť, že sa v ňom stratíš. Stačí ti zopár základných vedomostí, aby si zvládol konverzáciu na spoločenskej udalosti a pôsobil ako kultivovaný spoločník. Prinášame ti preto tipy, doplnené o konkrétne fakty a jednoduchý vínarsky slovník, ktorý môžeš využiť pri debate. Prehĺbený pohľad s jednoduchými radami a vínarskym slovníkom. Ako viesť debatu o víne? Prečítaj si naše tipy.

Víno ako spoločenský fenomén. Čím môžeš začať diskusiu a ako viesť debatu o víne??

Historický kontext: „Vedeli ste, že víno sa vyrábalo už v starovekom Egypte či Mezopotámii? Dokonca sú dôkazy, že v Arménsku existovala vinica už pred vyše 6 000 rokmi.“ Prečo to funguje? Vždy zaujmeš pozorným detailom z histórie.

Vinohradnícke oblasti: „Dnes sa víno pestuje takmer na všetkých kontinentoch, od tradičných európskych krajín až po krajiny Nového sveta, ako sú Austrália, Južná Afrika či Čile.“

Vinársky slovník

• Terroir: Zahŕňa jedinečnú kombináciu pôdy, klímy a geografickej polohy, ktorá ovplyvňuje chuť, arómu a charakter vína.

Základy – rozdelenie a kategórie

Víno môžeme základne rozdeliť na biele, červené, ružové a šumivé. V rámci toho zohľadňujeme aj stupeň sladkosti: suché, polosuché, polosladké či sladké.

Čím môžeš prispieť v debate?

• O bielych vínach: „Biele vína sú často svieže a aromatické, s citrusovými alebo kvetinovými tónmi. Klasickými odrodami sú napríklad Chardonnay, Rizling rýnsky či Sauvignon blanc.“
• O červených vínach: „Pri červených vínach sa stretneš často s tónmi tmavého ovocia, ako sú čerešne či černice, a pri zretí v dubových sudoch môžu získať náznaky vanilky alebo korenia. Odrody ako Cabernet Sauvignon, Merlot alebo Pinot Noir patria medzi klasiku.“
• O ružových vínach: „Ružové vína sú jemné, ovocné, a mnohí si ich spájajú hlavne s letom. Často sa produkujú z tých istých modrých odrôd ako červené vína, no kontakt so šupkami hrozna je kratší, čím získavajú typickú ružovú farbu.“
• O šumivých vínach: „Sem patrí nielen šampanské z francúzskej oblasti Champagne, ale aj Prosecco z Talianska, Cava zo Španielska či Sekt zo Slovenska a Nemecka. Rovnako môžu byť suché či sladšie.“

Vinársky slovník

• Cuvée: Víno vyrobené z viacerých odrôd hrozna (môže ísť aj o miešanie rôznych ročníkov).
• Vintáž / Ročník: Rok, v ktorom bolo hrozno zbierané. Niekedy sa používa aj francúzsky výraz „Millésime“.

Všímaj si etiketu a detaily

Na prednej etikete väčšinou nájdeš názov vína a odrodu, na zadnej si môžeš prečítať popis chutí, arómy či vhodné kombinácie s jedlom.

Ako viesť debatu o víne v tejto téme?

• Tip k ročníku: „Niektoré odrody, napríklad Rizling rýnsky, dokážu krásne vyzrievať vo fľaši aj niekoľko rokov. Iné sú zas lepšie, keď sú mladé a svieže, napríklad Veltlínske zelené.“
• Kombinácie s jedlom: „Skvelé je riadiť sa základným princípom: ľahké jedlá s ľahkými vínami, ťažšie jedlá s plnšími vínami. Napríklad k rybám a bielym mäsám volíme biele alebo jemné ružové víno, k hovädziemu a výrazným omáčkam zas často červené.“

Vinársky slovník

• Aromatika (aróma, buket): Voňavé látky, ktoré cítiš pri ovoniavaní a ochutnávaní. Aróma je najmä to, čo zachytíš nosom a buket sú charakteristické vône vyzretejšieho vína.
• Barrique: Označenie vína zrejúceho v malých dubových sudoch (nazývaných barrique), čo víno často obohatí o tóny vanilky, toastu či dymu.

Slovenské vína a novošľachtence

Dlhé roky sme pili len talianske červené vína, kvôli ich plnej chuti a mali sme akoby niekde v mozgu, že červené patrí Taliansku. Už to tak nie je istý čas a preto môžete ako správny gentleman prispieť k debate pre milovníkov napríklad práve talianskych vín s odporúčaním na tie Slovenské. Medzi tie najlepšie patria tzv. novošľachtence – nové odrody viniča, ktoré vzišli z cieleného kríženia existujúcich odrôd. Pomenované sú často podľa slovenských riek a miest, alebo nesú úplne originálne názvy. Aj vďaka týmto novým odrodám sa Slovensko stáva v medzinárodnom meradle čoraz zaujímavejším vinárskym regiónom pre svet.

Prečo dať šancu slovenským novošľachtencom?

• Jedinečné chute: Mnohé z týchto odrôd majú arómy a chuťové profily, ktoré sa ťažko hľadajú vo svete tradičných (medzinárodne známych) odrôd.
• Vhodné na experimentovanie: Rozmanitosť bielych a červených novošľachtencov ti umožňuje skúšať rôzne spôsoby kombinovania s jedlom či dlhšie vyzrievanie vo fľaši.
• Podpora domácej produkcie: Ochutnať Dunaj, Devín či Noriu znamená podporiť slovenských vinárov a prispieť k rozvoju domáceho vinohradníctva a vinárstva.

Aké sú výhody novošľachtencov?

Slovensko má za sebou nielen bohatú históriu vo výrobe vín, ale ukazuje aj ambíciu byť inovatívne. Novošľachtence sú presne tým dôkazom, že tradícia sa dá citlivo spojiť s modernou vedou, a vytvoriť tak vína, ktoré budú zaujímavé nielen pre domáci trh, ale aj pre medzinárodných milovníkov vína.

• Skoré dozrievanie: Pretože Slovensko tvorí severnú hranicu pestovania viniča v Európe, rýchlejšie dozrievanie odrôd je veľkou výhodou.
• Zvýšená cukornatosť a výnos: Mnohé novošľachtence dokážu dosahovať vysokú cukornatosť, čo je dôležitý parameter pre výrobu kvalitných vín.
• Odolnosť voči chladu: Viaceré z týchto odrôd dokážu lepšie znášať zimné mrazy alebo sa im vyhnúť vďaka neskoršiemu pučaniu.

Dunaj, Váh, Hron, Rudava, Rimava – to nie sú len názvy slovenských vodných tokov. Po riekach sú pomenované aj nové slovenské modré odrody viniča. Devín, Milia, Noria, Hetera a Breslava zastupujú slovenské novošľachtence. Pani Dorota Pospíšilová je najúspešnejšia šľachtiteľka viniča na Slovensku, ktorej rukami všetky spomínané odrody prešli.

Biele najznámejšie a najobľúbenejšie novošľachtence

Devín	Kríženie: Tramín červený × Veltlínske červeno-biele Zaujímavosť: Prvá zaregistrovaná biela slovenská odroda (v roku 1997), hoci vznikla už v roku 1958. Charakteristika vína: Vo vôni dominuje tramínové a muškátové spektrum. Pri napadnutí botrytídou vytvára cibéby vhodné na výrobu hrozienkových výberov.
Noria	Kríženie: Ezerjó x Tramín červený Zaujímavosť: Pôvodne sa predpokladalo, že je to Rizling x Semilon, ale keďže sa ani na jednu z týchto odrôd  Noria nepodobala, tak bola zaslaná na genetické testy a na základe DNA sa zistilo kríženie Ezerjó x Tramín. Zaregistrovaná v roku 2002. Má podobný čas dozrievania ako Rizling rýnsky, ale spravidla dosahuje vyššiu cukornatosť a jemnejšie kyseliny. Charakteristika vína: Harmonické vína s výraznou arómou, jemnou kyselinkou a dobrou odolnosťou voči zimným mrazom.
Milia	Kríženie: Müller-Thurgau × Tramín červený Zaujímavosť: Vznikla v roku 1973, no oficiálne bola zaregistrovaná až v roku 2002. Charakteristika vína: Stredne plné, aromatické vína s jemným kvetinovým nádychom a stredne skorým dozrievaním (druhá polovica septembra).

Modré novošľachtence

Dunaj	Kríženie: (Muškát Bouchet × Oporto) × Svätovavrinecké Zaujímavosť: Registrácia prebehla v roku 1997. Dunaj je mimoriadne obľúbený a patrí k najznámejším slovenským červeným odrodám. Charakteristika vína: Plné vína s hlbokou farbou, často s tónmi kôstkového ovocia a čokolády. Skoré dozrievanie (koniec septembra) je výhodou v našich klimatických podmienkach.
Hron, Nitria, Rimava, Rudava, Torysa	Kríženie: U väčšiny dominujú rodičovské odrody Castets a Abouriou noir, prípadne ich kombinácie s ďalšími krížencami. Zaujímavosť: Všetky boli zaregistrované v roku 2011. Odrážajú rôzne nuansy kabernetových tónov, plnosti a farby. Charakteristika vín: Hron – plné, s výraznou kabernetovou arómou, citlivejší na zimné mrazy, no vo fľaši sa nádherne vyvíja. Nitria – pučí skoro a je náchylná na jarné mrazy, no poskytuje intenzívnu tmavú farbu a vyšší extrakt. Rimava – harmonické, kabernetové tóny, mäkké triesloviny. Rudava – odolnejšia voči mrazom, vyžaduje dlhšie zrenie, najmä v dubových sudoch. Torysa – vysoký obsah trieslovín a antokyánov, vína sú plnšie, s jemnou kabernetovou chuťou.
Váh	Kríženie: Castets × Abouriou noir Zaujímavosť: Rovnako zaregistrovaná v roku 2011. Charakteristika vína: Plné, s výraznou kabernetovou chuťou a vysokým obsahom trieslovín.

Ochutnávaj a vnímaj

Kľúčom k sebavedomej debate je vlastný zážitok. Víno treba skúšať, zapojiť zmysly – zrak, čuch, chuť – a následne svoje dojmy pomenovať slovami. Navštevuj degustácie a ochutnávky vína, workshopy, otvorené pivnice či festivaly.

Ako viesť debatu o víne a čo môžeš povedať o víne?

• O farbe: Ak je to víno s hlbšou rubínovou farbou. Môže to naznačovať koncentrovanejšiu chuť a vyšší obsah tanínov.
• O vôni: „Cítim tam červené bobuľové ovocie, možno maliny, alebo jemný náznak korenia.“
• O chuti: „Víno je na jazyku dosť hladké, taníny sú jemné a kyslosť príjemne vyvážená. Celkovo je to ľahké a svieže pitie.“

Vinársky slovník

• Tanín: Látky, ktoré víno robia trpkejším a suchším v ústach. Najviac ich nájdeš v červených vínach, pochádzajú zo šupiek, stopiek a zrniek hrozna.
• Acidita: Čiže kyselinky sú dôležitý komponent vín, jeden zo základov rovnováhy. U bielych odrôd sú svieže kyselinky základom celkového dojmu, najmä v prípade Rizlingu rýnskeho a Sauvignonu blanc, ale aj u ďalších. Dodáva vínu sviežosť a tzv. „chrbtovú kosť“.
• Telo vína: Vnímanie hustoty a plnosti vína v ústach. Plnosť vína, extraktívnosť. Je to vzájomná harmónia cukru, necukorných látok a alkoholu, ktoré vytvárajú spolu dlhú, výnimočnú dochuť. Ak je dobrý ročník, víno obsahuje vysoké množstvo cukorných i necukorných látok, je mohutné, plné. Ak je ročník nepriaznivý, daždivý, aj hrozno a víno obsahujú málo týchto látok – je „ľahké“, s krátkou dochuťou. 

Zaujímaj sa a pýtaj sa

Byť gentlemanom znamená aj, že vieš viesť kultivovaný rozhovor, ktorý nie je iba o tebe. Pýtaj sa, ale nespamuj svojich spoludiskutérov príliš odbornými otázkami, pokiaľ v danej oblasti len začínaš.

Čím môžeš prispieť v debate?

• Otázky pre znalcov: „Vieš, či toto víno prešlo malolaktickou fermentáciou? Čítal som, že vďaka tomu môže mať smotanovejší charakter.“
• Otázky pre someliéra: „K akému jedlu by ste odporúčali toto víno? Mohol by to byť losos napríklad, alebo radšej niečo ťažšie?“

Vinársky slovník

• Malolaktická fermentácia: Jablčno-mliečne kvasenie vína, často označované aj ako malolaktická fermentácia, je proces, ktorý sa odohráva po primárnom alkoholovom kvasení. Zatiaľ čo primárne kvasenie je o premene cukrov na alkohol pomocou kvasiniek, druhotné jablčno-mliečne kvasenie je trochu iné. Proces, pri ktorom sa ostrá jablčná kyselina mení na jemnejšiu kyselinu mliečnu. Často sa používa pri červených vínach, ale aj pri niektorých bielych (napr. Chardonnay), aby získali jemnejší, krémovejší charakter. 

Argumentačné triky (aby si nezostal ticho)

Keď diskusia o víne zájde do detailov, môžeš sa spoľahnúť na tieto jednoduché fakty:

1. Starý svet vs. Nový svet
   • Starý svet (Európa) = jemnejšia elegancia, výraznejšia mineralita, tradičný prístup k výrobe.
   • Nový svet (Amerika, Austrália, Južná Afrika) = ovocnejšie, často intenzívnejšie arómy, modernejšie metódy.
   • Použiteľná veta: „Kalifornský Cabernet je často plnší a ovocnejší, zatiaľ čo francúzske Bordeaux môže byť elegantnejšie a viac zamerané na terroir.“
2. Výber vhodného pohára a dekantácia
   • Dekantovať znamená preliať víno do karafy, aby sa prevzdušnilo a uvoľnili sa arómy. Pri starších odležaných červených vínach sa využíva na oddelenie usadenín a vyzrážaných farbív od vína. V tom prípade sa robí nad zdrojom svetla, najčastejšie sviečkou.
   • Použiteľná veta: „Niektoré mladé červené vína z oblastí ako Barolo či Bordeaux potrebujú dekantáciu, aby sa taníny zjemnili a aróma sa plne rozvinula.“
3. Odrážka k šumivým vínam
   • Vždy môžeš spomenúť rozdiel medzi klasickou metódou (Champagne) a tankovou metódou (Prosecco).
   • Použiteľná veta: „Šampanské zreje vo fľaši na kvasinkách, čo mu dáva bohatšiu chuť a jemné bublinky, kým Prosecco väčšinou kvasí v nerezových tankoch, a preto má sviežejší, ovocný charakter.“

Ako sa pripraviť na spoločenskú udalosť

Prinášame ti praktické rady, ktoré z teba spravia príjemného spoločníka:

• Mini degustácia doma: Kúp si dve rôzne fľaše (ideálne jednu bielu, jednu červenú) a porovnaj ich. Zapisuj si dojmy – farba, vôňa, chuť, telo.
• Študuj ľahko dostupné info: Pred akciou si zisti, aké vína budú pravdepodobne podávané. Je to talianska kuchyňa? Možno budú mať Prosecco či Chianti. Je to francúzska reštaurácia? Očakávaj vína z Bordeaux, Burgundska či Alsaska. Jedná sa o slovenské vína? Veľmi obľúbené sú slovenské novošľachtence Dunaj, Hron, Devín prípadne klasiky ako Pinot Gris či Tramín Červený.
• Zopár výrazov navrch: Zapamätaj si mená pár známych vinárskych oblastí (Bordeaux, Burgundsko, Toskánsko, Rioja, Barolo, Napa Valley), aby si vedel reagovať, keď sa spomenú.
• Gentleman dbá na umiernenosť: Víno je o pôžitku a pohode, nie o prehnanej konzumácii. Vedieť povedať „Dosť, ďakujem, teraz mi stačí“ je v spoločnosti rovnako dôležité ako vedieť o víne hovoriť.

Gentleman nikdy neprestáva objavovať. Ako viesť debatu o víne?

Víno je nekonečná téma – každé nové víno môže byť zážitkom a posunúť tvoje vedomosti o krok ďalej. Nemusíš byť hneď encyklopedický odborník. Najdôležitejšie je zachovať si záujem, rešpekt k práci vinárov a ku kultúre vína samotného.

Zhrnutie na tému ako viesť debatu o víne:

• Buď zvedavý a pýtaj sa – ak v niečom nemáš jasno, diskusia je ideálna príležitosť získať nové informácie.
• Maj po ruke zopár základných „kľúčových slov“ (tanín, terroir, barrique, malolaktická fermentácia), ktoré otvoria debatu.
• Nesnaž sa ohurovať, ak informácie nemáš. Pri víne je prirodzenosť a úprimný záujem viac než snaha pôsobiť ako „všeznalec“.

Víno tu bude vždy, aby sprevádzalo významné chvíle – či už ide o romantické rande, obchodný obed alebo priateľské posedenie. Už vieš aspoň základy ako viesť debatu o víne.Buď tým, kto vnesie do debaty pohodu, noblesu a príjemný rozhovor. A práve o tom je gentlemanstvo vo vínnom svete.

Na zdravie!